JAZMÍN KVET

Nálev a chuť jazmínu

Nálev z jazmínových kvetov je skutočne mierny. Jazmín chutí sladkasto, veľmi príjemne.

Pôvod jazmínu

Jazmínové kvety používali už v starej Číne. Ich silná vôňa priťahovala pozornosť bylinkárov aj majiteľov čajových záhrad, ktorí ich nechávali pôsobiť na lístky zeleného čaju, do ktorých sa aróma veľmi dobre absorbuje.

Sušené puky jazmínu pravého (Jasminum grandiflorum) pochádzajú od Stredozemného mora. Jazmín je veľmi populárny v Turecku, kde z neho vyrábajú kvalitné oleje, Egypte, kde je uctievaný pre schopnosť afrodiziakálnych účinkov aj Číne pre už spomínané pridávanie k čaju a popíjanie pri najrôznejších zdravotných problémoch.

Jazmín pôvodne rástol v južnej Ázii, na Arabskom polostrove a v severovýchodnej Afrike. Do Európy bol prvýkrát privezený v 16. storočí z Číny. Opadavý ker dorastajúci 2 - 4 metrov je radený do čeľade olivovníkovitých. Má plazivé stonky a štíhle, tmavozelené listy. Kvety sú biele, veľmi sladko voňajúce. Zbierajú sa ručne iba v noci, kedy sa otvárajú a vydávajú svoju omamnú vôňu.

Vetvičky s kvetmi jazmínu sú používané pri najrôznejších rituáloch. Môžeme ich vidieť na svadbách, pri náboženských obradoch i festivaloch. Na Havaji je jazmín témou mnohých piesní, v Indonézii sa jeho kvet stal národným symbolom, rovnako tak v Pakistane a na Filipínach. V Thajsku je kvet jazmínu symbolom materstva.

Mágia prisudzuje jazmínovým kvetom schopnosť privolať veštecké sny a priniesť peniaze. Pre tieto účely je vraj potrebné spaľovať v spálni kvety a listy. Jazmín sa často označuje aj ako bylina lásky a bohatstvo.